Pripomenulo mi to Virág Kauferovú, ktorej meno sa mi vrylo do pamäti pred dvanástimi rokmi, pretože urobila niečo výnimočné, v politike nezvyčajné. V roku 2012 bola političkou LMP, ktorá v polovici volebného obdobia jednoducho vrátila strane svoj poslanecký mandát, pretože mala pocit, že jej schopnosti by sa lepšie využili v rámci občianskeho odporu než v parlamente. Myslím, že odvtedy sa nič také nestalo; na niečo podobné bolo treba čakať štrnásť rokov.
Politici si vo všeobecnosti zubami-nechtami strážia svoju pozíciu ako nejakú korisť a v záujme toho sa dokonca pohádajú aj s vlastnou stranou, vydierajú, vyhrážajú sa, obracajú sa na verejnosť. Časté je napríklad, že politik získa mandát vo farbách nejakej strany, potom z tej strany vystúpi alebo je vylúčený, no napriek tomu svoj mandát nevráti, ale prenesie si ho do inej, konkurenčnej strany (napr.: Dóra Dúró 2018), alebo pokračuje ako nezávislý.
Virág Kauferovú nijako zvlášť nezaujímalo oslovenie „pani poslankyňa“, pozlátený parlament, spoločenská pozornosť ani hojný majetok. Chcela byť spoločnosti užitočná, premyslela si svoju situáciu a konala.
Našťastie ani v každodennom živote nie je nemožné stretnúť ľudí s takouto vysokou integritou – aj ja poznám takých ľudí –, no zvyčajne sa nevydávajú na politickú dráhu. Ak predsa, je to z ich strany obeta, pretože v ich zdravej osobnosti chýbajú tie receptory, ktoré by spoločenské ovácie odvádzali do ega. Netúžia po tom, aby ich cudzí ľudia oslavovali, ba čo viac: majú z toho odpor.
Asi najvýstižnejším audiovizuálnym zobrazením toho bol prípad, keď dav nedávno pred sídlom MTVA začal skandovať meno Ákosa Hadházyho, ktorý tam prednášal prejav. – „Hadházy, Hadházy!“ – kričali, na čo politik povedal: „To nechajme!“ Dav ostal obarený.
Politici si vo všeobecnosti zubami-nechtami strážia svoju pozíciu ako nejakú korisť a v záujme toho sa dokonca pohádajú aj s vlastnou stranou, vydierajú, vyhrážajú sa, obracajú sa na verejnosť. Časté je napríklad, že politik získa mandát vo farbách nejakej strany, potom z tej strany vystúpi alebo je vylúčený, no napriek tomu svoj mandát nevráti, ale prenesie si ho do inej, konkurenčnej strany (napr.: Dóra Dúró 2018), alebo pokračuje ako nezávislý.
Virág Kauferovú nijako zvlášť nezaujímalo oslovenie „pani poslankyňa“, pozlátený parlament, spoločenská pozornosť ani hojný majetok. Chcela byť spoločnosti užitočná, premyslela si svoju situáciu a konala.
Našťastie ani v každodennom živote nie je nemožné stretnúť ľudí s takouto vysokou integritou – aj ja poznám takých ľudí –, no zvyčajne sa nevydávajú na politickú dráhu. Ak predsa, je to z ich strany obeta, pretože v ich zdravej osobnosti chýbajú tie receptory, ktoré by spoločenské ovácie odvádzali do ega. Netúžia po tom, aby ich cudzí ľudia oslavovali, ba čo viac: majú z toho odpor.
Asi najvýstižnejším audiovizuálnym zobrazením toho bol prípad, keď dav nedávno pred sídlom MTVA začal skandovať meno Ákosa Hadházyho, ktorý tam prednášal prejav. – „Hadházy, Hadházy!“ – kričali, na čo politik povedal: „To nechajme!“ Dav ostal obarený.
Človek so zdravou osobnosťou sa vo všeobecnosti ujme politickej úlohy vtedy, keď je veľký problém a má pocit, že musí pomôcť. Inak radšej žije svoj každodenný život. Vynikajúcim literárnym zobrazením tohto javu je jedna z postáv rozprávkového románu Tündér Lala od Magdy Szabó: lekárnik Csill.